„Umenie je ako pozerať sa do zrkadla… Čo sa skrýva v našom vnútri,
dokážeme nájsť a pochopiť aj v ňom.“

Vždy ma umenie priťahovalo. Moje oči odjakživa zaujali netradičné výjavy na plátne, podobizne v sochách, umenie na netradičných podkladoch v neočakávaných podobách.

Ako prvého som si pre projekt ESTEA vybrala umelca, Stana Trepača. V prvom rade profesionál, s dobrým očkom,
v neposlednom rade úžasný človek a osobnosť. Postupne sa rady našej skupiny umelcov budú verím rozširovať o ďalších kvalitných majstrov umelcov, maliarov, sochárov, …

Najhlbší kontakt s umením som získala počas môjho vysokoškolského štúdia na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, ešte ako slobodná, pod rodným menom Šípošová. Odbor, ktorý ma zaujal bol Estetika, na Ústave literárnej a umeleckej komunikácie. Počas 5 ročného štúdia som sa učila od tých najlepších estetikov, filozofov, ktorí pracujú nie len, ako pedagógovia, ale aj
v umeleckej praxi, v rádiu, divadle, ústave so zameraním na výskum umeleckej komunikácie, pojmológie, výrazovosti, či psychologické aspekty umenia, symbolika, popkultúra, atď.

Priznám sa, že krása, a mnohokrát i škaredosť mnohých tvorivých autorov ma vždy ohromila. Nedá sa však povedať, žeby sme zostali iba pri základnom vnímaní daného diela z pohľadu krásy. Umenie funguje vtedy, keď v nás čosi vyvolá, keď nás osloví, prehovorí ku nám. Vzbudí v nás myšlienky. Pre mňa myšlienka, nie krása bolo to primárne, čo so mnou zarezonovalo. Práve filozofia umenia, symbolika a hĺbka, význam a zmysel vôbec daného zobrazenia toho,co umelec vníma pred svojimi očami ako víziu a uloží na plátko, č vymodeluje do sochy sú tým, v čom vidím zmysel. Nevyspitateľnosť umelcovej ruky je to, čo práve osloví… Jeho nálada uchopená tvarmi a farbami, svetlo a daný moment či myšlienka. Toto všetko Vám ponúkame, ako produkt, ktorý v nás túži prebudiť niečo hlbšie, čo nie vždy dokážeme popísať, či pomenovať. Ale prajeme si to zižívať opäť, alebo dokonca už nikdy.